Rozhovor s trenérem Hantákem

Najskôr vyzývali na odchod, potom nosili na rukách

Vráťme sa o rok späť, keď ste dostali ponuku od vtedy deväťnásobného majstra Česka HCB Karviná. Aké ste mali pocity? Neobávali ste sa, že nenaplníte očakávania funkcionárov i fanúšikov? - oslovili sme slovenského trénera hádzanárov Baníka Karviná Jozefa Hantáka.

„Mal som vtedy zmiešané pocity. Na jednej strane ma táto ponuka pochopiteľne potešila, avšak na druhej som si dobre uvedomoval, že v Karvinej sa ráta len titul, všetko ostatné je neúspech. Napokon vo mne zvíťazila túžba prevziať zodpovednosť za mladé a talentované mužstvo, vekový priemer ktorého bol 21 a pol roka.“

Po základnej časti extraligy ste do play-off vstupovali až zo štvrtého miesta. V čom bol problém?
„Nebol len jeden, mali sme viaceré. Prvým bol ten, že sme si na seba museli zvyknúť, tobôž, keď som za pochodu menil obranný i útočný systém mužstva. Druhým bol reprezentant Zdráhala, ktorého funkcionári klubu angažovali už v priebehu sezóny s tým, že v prípade záujmu iného mužstva môže odísť. Nerobilo to dobrú krv nielen v kabíne, ale ani na ihrisku. Hlavou bol akoby inde, vinou čoho nepodával také výkony, aké od neho všetci očakávali. Nuž a tretím bolo vážne zranenie pivota Požárka, ktorý si roztrhol predný krížny väz v kolene a veľmi nám chýbal.“

V základnej časti ste z 22 zápasov až šesť prehrali a nespokojní fanúšikovia žiadali vašu hlavu. Pociťovali ste ich tlak?
„Samozrejme, veď členovia fanklubu skandovaním počas zápasov žiadali moju hlavu. Funkcionári ma ale podržali, aj v ťažkých chvíľach stáli pri mne a vyjadrili mi tak plnú dôveru.“

Nemali ste občas chuť vykašľať sa na to?
„To nie. Bolo by zbabelé odísť od rozrobenej práce.“ n V semifinále ste vyradili víťaza základnej časti Duklu Praha, ktorá sa už nevie dočkať titulu, a vo finále ste zdolali Zubří 3:1 na zápasy. Kde nastal zásadný obrat? „Zdráhala napokon odišiel do Nórska, do tímu sa vrátil Roman Farář a začalo to klapať. Proti Dukle sme si verili, jej spôsob hry nám sedí. Vychádzali sme z dobrej obrany a zápasy rozhodovali gólmi z protiútokov. Úspech s Duklou nám pomohol herne i psychicky, naša hra sa lepšila od zápasu k zápasu, čo potvrdila aj finálová séria so Zubří. Po tom, čo sme sa výhrou na pôde súpera ujali vedenia 2:1, prišlo na štvrtý zápas do karvinskej haly, ktorej oficiálna kapacita je 2200 divákov, o dobrých tristo viac. Hralo sa v úžasnej atmosfére, miestni pamätníci tvrdili, že sa vyrovnala tej z roku 2000, keď mužstvo plné osobností na čele s Radčenkom získalo pre Baník prvý titul majstra Česka.“

Keď bolo najhoršie, do mužstva sa vrátil 36-ročný Roman Farář, ktorý je sekretárom klubu i vedúcim mužstva. Manažér klubu Miroslav Pelech ho prirovnal k blaníckym rytierom, ktorí sa podľa povesti zjavovali pod vrchom Blaník a počas ťažkých chvíľ českého národa sa stávali symbolom nádeje na lepšiu budúcnosť. Sedí toto Pelechovo prirovnanie?
„Určite. S Romanom sa delím o jednu kanceláriu, deň čo deň sme spolu. Je to výborný chlap a stále platný hráč. Po domácej prehre s Hranicami tesne po zimnej prestávke som sa ho spýtal, či mužstvu pomôže. Nezaváhal ani na sekundu a do konca súťaže bol našou oporou.“

V kádri ste mali aj troch Slovákov - krídelníka Faitha, pivota Ivanova a na spojke hrajúceho syna Jozefa. Boli ste s nimi spokojný?
„Pre Jana Faitha to bola v Baníku už tretia sezóna, dobre pozná tamojšie prostredie a nemal žiaden problém. Ivanov si svoje miesto zastal, najmä v obrane bol veľmi platný, no v play-off sa prejavilo, že nemá dostatok skúseností s takýmito náročnými zápasmi. Nuž a Jozef sa po operácii ramena síce pomalšie rozbiehal, avšak po zimnej prestávke patril medzi najvýraznejšie opory mužstva, bol jeho tretím najlepším strelcom.“

Nie je pre trénera ľahké, ak mám v mužstve syna. Pocítili ste to aj v Karvinej?
„Všade je to rovnaké. Ak prehrávate, tak vám nadávajú a vyzývajú vás, aby ste odišli, ak vyhrávate, tak vás nosia na rukách a oblievajú šampanským. Po tom, čo sme vo štvrtom finálovom zápase zdolali Zubří a získali titul, sas nami chceli vyfotografovať aj ľudia, ktorí nám dlhé mesiace nevedeli prísť na meno. Nevedel som, či sa mám smiať, alebo plakať...“

Budete viesť Karvinú aj v nasledujúcom ročníku?
„Ešte neviem. Zmluva na ďalšie dva roky je síce pripravená, no ešte nie je podpísaná. Mám istú predstavu, rád by som koncepčne budoval mužstvo s istou perspektívou na tri-štyri roky, pričom túžim po tom, aby sme prerazili aj v európskych pohárových súťažiach. Budem o tom hovoriť s funkcionármi, ak v zásadných veciach nájdeme spoločnú reč, určite sa dohodneme aj na ďalšom.“

Podľa našich informácii príde Karviná o Alexandra Ivanova, o ktorého má záujem jeden maďarský prvoligový klub. A čo ďalší hráči? Dôjde v mužstve k veľkým zmenám?
„Nádejám sa, že nie. To je jedna z mojich požiadaviek. Nemá totiž zmysel stále zapracovávať do tímu nových hráčov. Pevne verím, že jeho jadro zostane pokope.“